*amel/o PV
*amelo ↝
- Substanco ordinare tirita el grenoj, uzata por rigidigi tolaĵon aŭ densigi bakaĵojn kaj saŭcojn.
- angle:
- starch
- beloruse:
- крухмал
- bretone:
- ampez
- bulgare:
- нишесте
- ĉeĥe:
- škrob (polysacharid)
- france:
- amidon
- germane:
- Stärke
- hebree:
- עמילן
- hispane:
- almidón
- hungare:
- keményítő
- nederlande:
- stijfsel, zetmeel
- perse:
- نشاسته
- portugale:
- amido
- ruse:
- крахмал
- slovake:
- škrob, škrobová múčka
- slovene:
- škrob
- svede:
- stärkelse
ameli, amelumi
(tr)
- Enŝmiri aŭ enmiksi amelon: jam de tre longe uziĝas la kolumoj amelitaj [1]; supre estis du amelumitaj blankaj kufoj [2].
1.
Miguel de Cervantes Saavedra, trad. Fernando de Diego: La inĝenia hidalgo Don Quijote de la Mancha, dua parto, ĉapitro 44a, p.
636a
2. B. Němcová, trad. V. Tobek kaj K. Procházka: Avineto, [sen dato]
2. B. Němcová, trad. V. Tobek kaj K. Procházka: Avineto, [sen dato]
- bretone:
- ampezañ
- ĉeĥe:
- naškrobit, škrobit
- france:
- amidonner
- germane:
- stärken
- hispane:
- almidonar
- perse:
- نشاسته زدن (آشپزی)، آهار زدن
- slovake:
- škrobiť
administraj notoj
~o:
Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro.