*mut/a
*muta ↝
- 1.
- (iu) Ne posedanta la parolkapablon.
- 2.
- (iu) Ne povanta aŭ ne volanta dum momento paroli pro emocio aŭ pro alia kaŭzo: muta pro teruroB , surprizo, honto; resti muta antaŭ malfacila demando
- 3.
- (io) Okazanta senparole: muta sceno, rolo, respondo.
- angle:
- 1. mute 2. speechless 3. silent
- beloruse:
- 1. нямы 2. маўклівы, змоўкнуўшы 3. моўчкі
- ĉeĥe:
- němý
- france:
- muet (adj.)
- germane:
- stumm
- hispane:
- mudo
- hungare:
- néma
- indonezie:
- 1. bisu, tunawicara 2. terdiam, kelu 3. diam
- nederlande:
- stom 2. sprakeloos 3. zwijgend
- portugale:
- mudo
- ruse:
- немой, бессловесный
- slovake:
- nemý
- svede:
- stum
mutigi
- 1.
- Igi nekapabla paroli.
- 2.
- Silentigi: mutigi la gazetaron per drakonaj leĝoj.
- angle:
- mute
- beloruse:
- 1. змоўкнуць 2. прымусіць, заставіць маўчаць
- ĉeĥe:
- umlčet
- france:
- 1. rendre muet 2. faire taire
- germane:
- 1. stumm machen 2. verstummen lassen
- hispane:
- silenciar
- hungare:
- 1. elnémít 2. elhalgattat
- indonezie:
- membungkam
- nederlande:
- verstommen (tr.)
- ruse:
- 1. лишить дара речи 2. заставить молчать
- slovake:
- umlčať
mutiĝi
- Iĝi nekapabla paroli: la ĉeestantoj mutiĝis de surprizo [1].
1.
B. Prus, trad. Kazimierz Bein: La Faraono, vol. 2, ĉapitro 24a
- angle:
- be struck dumb
- ĉeĥe:
- oněmět, zmlknout
- france:
- devenir muet
- germane:
- verstummen
- hispane:
- enmudecer
- hungare:
- elnémul
- indonezie:
- terdiam
- nederlande:
- verstommen (ntr.)
- ruse:
- онеметь
- slovake:
- onemieť, zmĺknuť
mutulo ↝
2.
Sahaquiel: en
Ĉu ekzistas verbo, kiu signifas "diri aŭ skribi"?, lernu.net, 2013-10-10
- france:
- muet (subst.)
surdomutulo, surdmutulo ↝
- Homo, kiu estas surdulo1 kaj mutulo: ne aŭdas kaj ne, aŭ ne kontentige voĉe parolas: oni ne naskiĝas laŭvole kiel surdomutulo nek samseksamulo [3].
3.
-:
ウガンダの新しい法律 / Nova leĝo de Ugando, Verda vojeto, 2014-02-26
- france:
- sourd-muet (subst.)