*avid/a PV

*avida

Havanta nesatigeblan deziron ĝui aŭ posedi ion: popolamaso avida je spektakloj [1]; avida pri gloro, al laŭdoj.
angle:
avid, eager, greedy, covetous
beloruse:
прагны, сквапны
bretone:
c'hoantek
ĉeĥe:
chtivý, dychtivý, lačný, žádostivý
ĉine:
[juàn], 貪 [tān], 贪 [tān], 永不满足 [yǒngbùmǎnzú], 永不滿足 [yǒngbùmǎnzú], 慾壑難填 [yùhènántián], 欲壑难填 [yùhènántián]
france:
avide
germane:
gierig, begierig
hebree:
רודף בצע
hispane:
ávido
hungare:
mohó, sóvár
itale:
avido (agg.)
japane:
渇望している [かつぼうしている], むさぼるような
portugale:
ávido
ruse:
жадный, алчный, жаждущий (пер.)
slovake:
dychtivý, žiadostivý
tibete:
འདོད་པ་ཆེན་པོ་
ukraine:
жадібний, захланний, пожадливий

avidi

(tr)
Forte, tro deziri: avidi ripozon post longa penado; kiu avidas pli bonan, perdas plej bezonan PrV . VD:ambicii, avara, kapti, marcipano, svingi, ventro
angle:
be avid, covet, crave, desire, lust, yearn, want greatly
beloruse:
прагнуць, сквапіцца
bretone:
c'hoantaat, kaout c'hoant
ĉeĥe:
bažit, dychtit, hnát se (za něčím), lačnit, toužit po, usilovat
ĉine:
眼热 [yǎnrè], 眼熱 [yǎnrè], 覬 [jì], 觊 [jì], 嗜好 [shìhào]
france:
être avide (de) kiu ~as pli bonan, perdas plej bezonan: le mieux est l'ennemi du bien.
germane:
gieren, begehren, begierig sein
hebree:
רודף בצע
hungare:
sóvárog, áhítozik
itale:
essere avido, agognare, bramare, concupire
japane:
しきりに欲しがる [しきりにほっしがる]
ruse:
быть жадным (до чего-либо, к чему-либо), алкать, жаждать (пер.)
slovake:
bažiť, byť žiadostivý, dychtiť
tibete:
དོད་ཆགས་ལང་
ukraine:
бути жадібним (до чого-н., до чого-н.), жадувати, жадати

avido

Dezirego de akiro: monavido.
angle:
avidity, greed
ĉeĥe:
bažení, chtivost, touha
ĉine:
成瘾性 [chéngyǐnxìng], 成癮性 [chéngyǐnxìng], 瘾 [yǐn], 癮 [yǐn], 慾望 [yùwàng], 欲望 [yùwàng], 色慾 [sèyù], 色欲 [sèyù], 食慾 [shíyù], 食欲 [shíyù], 意 [yì], 肉慾 [ròuyù], 肉欲 [ròuyù]
france:
avidité
germane:
Gier
hebree:
רודף בצע
itale:
avidità
japane:
渇望 [かつぼう], 貪欲 [とんよく]
ruse:
алчность, жадность
slovake:
dychtivosť, žiadostivosť
tibete:
དོད་པ་
ukraine:
жадоба, жадібність, захланність

avidinda

Kiun oni spontanee deziregas: la cenzuro faras tenton nur pli interesa kaj avidinda en la okuloj de la tentato [2].
2. V. Ošlak: Foje eĉ pensi estas ĝuo, 2009
france:
très désirable

avidulo

Homo tre dezirema, posedema, nesatigebla: donu fingron al avidulo, li tutan manon postulas PrV ;
ĉeĥe:
chamtivec, chtivec, mamonář
france:
homme cupide, homme rapace
germane:
gieriger Mensch
hebree:
רודף בצע
itale:
avido (sost.)
ruse:
стяжатель, алчный человек
slovake:
chamtivec
ukraine:
жаднюга, жадюга

malavida

Kiu ne avidas, ne deziras multon por si: kiu estas senpasia, malavida kaj krome rezona kaj erudicia, meritas la nomon de granda saĝulo; li pasigas la lastan vivon [3].
3. -, trad. Seiho Nishi: Darmapado, 352, La Japana Budhano, 1974-1975 (162-169)
ĉine:
慷慨 [kāngkǎi], 仁慈 [réncí]
france:
désinteressé

gloravida

Tro deziranta gloron, famon, estimon aŭ admiron de aliaj homoj: li estas perfortema homo ... eĉ gloravida kaj tromemfida [4]. VD:ambicia, malhumila
angle:
thirsting for glory
ĉeĥe:
ctižádostivý
ĉine:
野心太大 [yěxīntàidài]
france:
orgueilleux
itale:
ambizioso, avido di gloria, assetato di gloria, affamato di gloria
ruse:
тщеславный
slovake:
ctibažný

profitavida

Tro serĉanta nur sian profiton: ĉiuj, de la malgrandaj ĝis la grandaj, estas profitavidaj [5].
angle:
rapacious
ĉeĥe:
chamtivý, ziskuchtivý, zištný
ĉine:
愛財 [àicái], 爱财 [àicái]
france:
âpre au gain, cupide
japane:
欲張りな [よくばりな]
ruse:
корыстный, корыстолюбивый
slovake:
chamtivý, ziskuchtivý, zištný

sangavida

Deziranta kruelaĵojn, amanta la vidon de sango: eksplodas milito, li fariĝas sangavida mortigemulo [6]. VD:kruela
angle:
bloodthirsty
ĉeĥe:
krvelačný
france:
sanguinaire
itale:
sanguinario, avido di sangue, assetato di sangue
japane:
血に飢えた [ちにうえた]
ruse:
кровожадный
slovake:
krvilačný
ukraine:
кровожерний, кровожерливий

vidavida

Tre deziranta ĝui la vidon de io: la vidavida homamaso elstreĉis la kolojn, por ne maltrafi iajn vidindaĵojn [7].
7. H. A. Luyken: Pro Iŝtar, ĉapitro 16a, heroa sinofero
france:
trop curieux, voyeur
ruse:
охочий до зрелищ

administraj notoj

~o: Mankas dua fontindiko.
~o: Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro.