edr/o
edro ↝

- angle:
- face
- beloruse:
- грань
- ĉeĥe:
- stěna tělesa
- france:
- face (d'un dièdre, trièdre, polyèdre)
- germane:
- Fläche
- hungare:
- lap (mértani testé)
- itale:
- faccia
- katalune:
- cara, costat, base
- nederlande:
- vlak (z.nw.)
- perse:
- وجه (چندوجهی)
- pole:
- ściana
- portugale:
- face
- ruse:
- грань
- slovake:
- stena telesa
duedro ↝

- Ĉiu el la kvar nebaritaj solidoj, estigitaj de du ebenoj kun komuna rekto; alternative: la paro konsistanta el la du duonebenoj, kiuj limas ĉi tiun solidon.
- angle:
- dihedron
- beloruse:
- дзьвюхграньнік, дзвюхграневы вугал, дзвюхграневы кут
- ĉeĥe:
- dvojstěn, prostor mezi dvěma rovinami
- france:
- dièdre
- germane:
- Dieder
- hungare:
- diéder, kétlap
- itale:
- diedro
- katalune:
- díedre
- nederlande:
- tweevlak, diëder
- perse:
- دووجهی
- pole:
- dwuścian, kąt dwuścienny
- ruse:
- двугранник
- slovake:
- dvojsten
triedro ↝

-
Ĉiu el la ok nebaritaj
solidoj, estigitaj
de tri ebenoj, kiuj sekcas unu la alian laŭ tri duope
malsamebenaj rektoj; alternative: la triopo konsistanta el la
anguloj, kiuj limas ĉi
tiun solidon:
la angulo de ĉambro, limata de du muroj kaj planko, estas
bona ilustraĵo de triedro.
Rim.: La tri eĝoj de triedro povas servi por difini kartezian koordinatsistemon kaj, verdire, tio estas la plej ofta uzo de la nocio triedro en nacilingvaj tekstoj. Tial la nacilingvaj tradukoj pedante zorgas distingi inter „triedro“ (koordinatsistemo) kaj „triedra angulo“ (la solida angulo de nia difino). Tio ŝajnas al ni superflua.
- angle:
- trihedral angle, trihedral
- beloruse:
- трохграневы вугал, трохграневы кут, трыэдр
- ĉeĥe:
- trojhran
- france:
- trièdre
- germane:
- Dreikant, Dreibein
- hebree:
- טרידרון
- hungare:
- triéder, háromlap
- itale:
- triedro
- katalune:
- tríedre
- nederlande:
- drievlak, triëder
- perse:
- سهوجهی
- pole:
- trójścian
- ruse:
- трёхгранный угол, триэдр
- slovake:
- trojhran
kvaredro ↝

- Pluredro kun kvar triangulaj facoj.
- angle:
- tetrahedron
- beloruse:
- чатырохграньнік, тэтраэдр
- ĉeĥe:
- tetraedrový, čtyřstěn
- france:
- tétraèdre
- germane:
- Vierflach, Vierflächner, Tetraeder
- hebree:
- אַרְבָּעוֹן
- hungare:
- tetraéder, négylap
- itale:
- tetraedro
- katalune:
- tetràedre
- nederlande:
- tetraëder
- perse:
- چهاروجهی
- pole:
- czworościan, tetraedr (rzadkie)
- ruse:
- четырёхгранник, тетраэдр
- slovake:
- štvorsten
pluredro ↝

-
Pluredro, kiun limas
finia nombro da tiaj plurlateroj, ke
ĉiu el ĝiaj lateroj
estas latero de unu alia plurlatero.
Atributoj de pluredro: ĉirkaŭskribita sfero, enskribita sfero, enskribita en sfero, konkava, konveksa, ortangula, regula;
Karakterizaj partoj de pluredroj: faco, eĝo, vertico;
Ekzemploj de pluredroj: n-edro, paralelepipedo, kubo, piramido, prismo.
Rim.: Bricard [4], kiel estas ĉe li kutime, uzas la prefikson „mult“ anstataŭ „plur“. Li konas ankaŭ la internacian formon „poliedro“.
- angle:
- polyhedron
- beloruse:
- мнагаграньнік, паліэдр
- ĉeĥe:
- mnohostěn polyedr
- france:
- polyèdre
- germane:
- Polyeder
- hebree:
- פֵּאוֹן
- hungare:
- poliéder, soklap
- itale:
- poliedro
- katalune:
- políedre
- nederlande:
- veelvlak
- perse:
- چندوجهی
- pole:
- wielościan
- ruse:
- многогранник, полиэдр
- slovake:
- mnohosten
n-edro ↝

- (por `n ge 4`) Pluredro kun `n` facoj: kvaredro, kvinedro, sesedro, sepedro, okedro, dekedro, dek-duedro, dudekedro, sesdek-kvinedro...
5.
Raoul Bricard: Matematika Terminaro kaj Krestomatio, p. 30, por n=4, 6, 8, 12, 20
- angle:
- n-hedron kvin~o: pentahedron ses~o: hexahedron sep~o: heptahedron ok~o: octahedron dek~o: decahedron dek-du~o: dodecahedron dudek~o: icosahedron
- beloruse:
- n-граньнік kvin~o: пяціграньнік, пэнтаэдр ses~o: шасьціграньнік, гексаэдр sep~o: сяміграньнік, гептаэдр ok~o: васьміграньнік, актаэдр dek~o: дзесяціграньнік, дэкаэдр dek-du~o: дванаццаціграньнік, дадэкаэдр dudek~o: дваццаціграньнік, ікасаэдр
- ĉeĥe:
- n-stěn
- france:
- polyèdre à n faces, n-èdre kvin~o: pentaèdre ses~o: hexaèdre sep~o: heptaèdre ok~o: octaèdre dek~o: décaèdre dek-du~o: dodécaèdre dudek~o: icosaèdre
- germane:
- n-Flach kvin~o: Fünfflach, Fünfflächner, Pentaeder ses~o: Sechsflach, Sechsflächner, Hexaeder sep~o: Siebenflächner, Heptaeder ok~o: Achtflach, Achtflächner, Oktaeder dek~o: Zehnflach, Zehnflächner, Dekaeder dek-du~o: Zwölfflach, Zwölfflächner, Dodekaeder dudek~o: Zwanzigflach, Zwanzigflächner, Ikosaeder
- greke:
- ses~o: εξάεδρο
- hispane:
- ses~o: hexaedro
- hungare:
- n-lapú poliéder kvin~o: pentaéder, ötlap ses~o: hexaéder, hatlap sep~o: heptaéder, hétlap ok~o: oktaéder, nyolclap dek~o: dekaéder, tízlap dek-du~o: dodekaéder, tizenkétlap dudek~o: ikozaéder, húszlap
- itale:
- kvin~o: pentaedro ses~o: esaedro sep~o: eptaedro ok~o: ottaedro dek~o: decaedro dek-du~o: dodecaedro dudek~o: icosaedro
- katalune:
- políedre d'n cares kvin~o: pentàedre ses~o: hexàedre sep~o: heptàedre ok~o: octàedre dek~o: decàedre, decaedre dek-du~o: dodecàedre dudek~o: icosàedre
- nederlande:
- n-vlak ses~o: zesvlak, hexaëder sep~o: heptaëder ok~o: octaëder dek~o: decaëder dek-du~o: dodecaëder
- perse:
- kvin~o: پنجوجهی ses~o: ششوجهی sep~o: هفتوجهی ok~o: هشتوجهی dek~o: دهوجهی dek-du~o: دوازدهوجهی dudek~o: بیستوجهی
- pole:
- wielościan o n ścianach, n-ścian kvin~o: pięciościan, pentaedr (rzadkie) ses~o: sześcian (niekoniecznie foremny), heksaedr (rzadkie) sep~o: siedmiościan, heptaedr (rzadkie) ok~o: ośmiościan, oktaedr (rzadkie) dek~o: dziesięciościan, dekaedr (rzadkie) dek-du~o: dwunastościan, dodekaedr (rzadkie) dudek~o: dwudziestościan, ikosaedr (rzadkie)
- portugale:
- ses~o: hexaedro
- ruse:
- n-гранник kvin~o: пятигранник, пентаэдр ses~o: шестигранник, гексаэдр sep~o: семигранник, гептаэдр ok~o: восьмигранник, октаэдр dek~o: десятигранник, декаэдр dek-du~o: двенадцатигранник, додекаэдр dudek~o: двадцатигранник, икосаэдр
- slovake:
- n-sten
administraj notoj
~o:
Mankas dua fontindiko.
~o: Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro.
du~o: Mankas dua fontindiko.
du~o: Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro.
tri~o: Mankas dua fontindiko.
tri~o: Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro.
kvar~o: Mankas fontindiko.
kvar~o: Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro.
plur~o: Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro.
n-~o: Mankas dua fontindiko.
n-~o: Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro.
~o: Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro.
du~o: Mankas dua fontindiko.
du~o: Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro.
tri~o: Mankas dua fontindiko.
tri~o: Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro.
kvar~o: Mankas fontindiko.
kvar~o: Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro.
plur~o: Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro.
n-~o: Mankas dua fontindiko.
n-~o: Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro.