*kompat/i PV
*kompati
(x)
-
Senti kortuŝon pro ies malfeliĉo kaj deziron ĝin malakrigi:
kompati iun;
kompati ies doloron;
ĉu vi ankaŭ ne devis kompati vian kunserviston, kiel mi kompatis
vin?
[1];
[ili] vian mizeron ekkompatis
[2];
pli feliĉa estas martelo insultata, ol amboso
kompatata
PrV
;
virtulo kompatas (indulgas, ŝparas) la vivon de sia
bruto
[3];
ne troviĝu kompatanto por liaj orfoj
[4].
kondolenci.
1.
La Nova Testamento, Mateo 18:33
2. B. Prus, trad. Kazimierz Bein: La Faraono, vol. 2, Ĉapitro XVI
3. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Sentencoj 12:10
4. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Psalmaro 109:12
2. B. Prus, trad. Kazimierz Bein: La Faraono, vol. 2, Ĉapitro XVI
3. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Sentencoj 12:10
4. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Psalmaro 109:12
- angle:
- pity, have compassion for, feel compassion for, have pity for, have mercy on, be sorry for, commiserate with
- beloruse:
- шкадаваць, спагадаць, спачуваць
- ĉeĥe:
- mít soucit s někým, mít soustrast s někým, politovat někoho, slitovat se nad někým
- france:
- plaindre (avoir de la compassion), s'apitoyer (de, sur), s'attendrir (sur), avoir de la compassion (pour), compatir (à), avoir pitié (de)
- germane:
- bemitleiden, bedauern, Mitleid haben
- hispane:
- compadecer
- hungare:
- megszán, sajnál jobb száz irigy, mint egy szánó.
- nederlande:
- medelijden hebben met, compassie hebben met
- pole:
- litować się, współczuć
- portugale:
- compadecer-se, lastimar, ter compaixão, apiedar-se de, condoer-se de
- ruse:
- жалеть (кого-л.), сочувствовать
- slovake:
- mať súcit, zmilovať sa, zľutovať sa
- ukraine:
- змилуватися, співчувати, жаліти, жалувати
kompata
- beloruse:
- спачутлівы, спачувальны, спагадлівы, жаласьлівы
- ĉeĥe:
- vyjadřující lítost, vyjadřující politování
- france:
- humain (montrant la compassion), pitoyable (enclin à la pitié), secourable
- hungare:
- szánakozó, sajnálkozó
- nederlande:
- deelnemend, meewarig
- pole:
- współczujący, litujący się
- ruse:
- сочувствующий, сочувственный, сострадательный
- slovake:
- vyjadrujúci ľútosť
- ukraine:
- співчутливий
kompato
-
Sento de kompatanto:
mi ne volas baton, mi ne volas kompaton
PrV
;
eksenti kompaton al iu
[7],
pro la suferado de iu
[8],
por iu
FK
;
granda kompato moligis ilian koron;
(figure)
rideto de kompato
(afable malestima)
EE
;
li do aliris, unu post alia, la personojn, pri kies sinteno
li dubis, proponante al ili siajn fruktojn, laŭ la sama
plenda, kompatveka maniero
[9];
Mi etendas Mian manon sur vin kaj pereigas vin
[, ĉar] Mi laciĝis de
kompatado
[10].
koro2
7.
H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 2, Ruĝaj ŝuoj
8. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Juĝistoj 10:16
9. H. A. Luyken: Pro Iŝtar, ĉap. 14
10. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Jeremia 15:6
8. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Juĝistoj 10:16
9. H. A. Luyken: Pro Iŝtar, ĉap. 14
10. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Jeremia 15:6
- angle:
- compassion, mercy, pity, sympathy
- beloruse:
- жаль, спагада, спачуваньне
- ĉeĥe:
- lítost, slitování, smilování, soucit
- france:
- compassion, apitoiement, attendrissement (apitoiement), commisération, pitié, sympathie (compassion) s'apitoyer (de, sur), s'attendrir (sur), prendre pitié (de). sourire condescendant. plaintif, attendrissant (qui inspire compassion), geignard (cherchant à inspirer compassion), touchant (qui inspire compassion).
- germane:
- Mitleid, Erbarmen
- hispane:
- compasión
- hungare:
- szánalom, könyörület, sajnálat, szánakozás megszán. szánakozó mosoly. szánalomgerjesztő.
- nederlande:
- medelijden, compassie medelijden voelen. minachtende glimlach. aandoenlijk, roerend.
- pole:
- litość, współczucie
- rumane:
- milă
- ruse:
- жалость, сожаление, сострадание, сочувствие
- slovake:
- súcit, ľútosť
- tibete:
- སྙིང་རྗེ་
- ukraine:
- милість, співчуття, жаль
kompateco
(arkaismo)
11.
La Nova Testamento, Al la Efesanoj 2:4
- ĉeĥe:
- soucitnost, útrpnost
- france:
- miséricorde, commisération
- hungare:
- könyörületesség, irgalmasság
- nederlande:
- compassie (arch.), medelijden (arch.)
- pole:
- litość, współczucie
- ruse:
- сожаление, сострадание, сочувствие
- slovake:
- súcitnosť
kompatema, kompatplena
- Inklina al kompato, bonkora: nia Sinjoro ... vi estas la Kompatema, la Pardonema [12]; (figure) ŝi iris al la homo, kies kompatema mano jam donis al ŝi unu fojon laboron Marta ; kompatplena Dio! donu Vi al ŝi la tomban ripozon, kiun mi ne povis havigi al ŝi! [13].
12.
trad. I. Chiussi: La Nobla Korano, 1970
13. H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 3, Historio
13. H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 3, Historio
- angle:
- compassionate, sympathetic, tenderhearted
- beloruse:
- жаласьлівы, спагадлівы, спачувальны
- france:
- compatissant, bienveillant, miséricordieux
- germane:
- mitleidig, barmherzig
- hungare:
- könyörületes, irgalmas, szánakozó
- nederlande:
- barmhartig, genadig, goedertieren
- pole:
- litościwy
- ruse:
- сострадательный, жалостливый, сочувственный, милосердный
- ukraine:
- милостивий, співчутливий, жалісливий
kompatemo, kompatemeco
-
Inklino al kompato; kompata kunsento:
la Sinjoro, nia Dio, havas kompatemon kaj pardonemon,
kvankam ni defalis de Li
[14];
li komencis konsideri, ĉu efektive tiu boneco kaj kompatemo
de la kristanoj ne pruvas maltaŭgecon de iliaj animoj
[15];
laŭ Via granda kompatemeco elstreku miajn pekojn
[16].
kompateco
14.
trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Daniel 9:9
15. H. Sienkiewicz trad. L. Zamenhof: Quo vadis?, ĉap. 29
16. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Psalmaro 51:1
15. H. Sienkiewicz trad. L. Zamenhof: Quo vadis?, ĉap. 29
16. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Psalmaro 51:1
- beloruse:
- спагада, спачуваньне, літасьць
- ĉeĥe:
- lítostivost (povaha)
- france:
- compassion, pitié, sympathie (compassion)
- hungare:
- könyörületesség, irgalmasság
- nederlande:
- barmhartigheid
- pole:
- litość, współczucie
- ruse:
- сочувствие, милосердие, сострадание
- slovake:
- ľútostivosť
kompatigi
(tr)
-
Fari, ke iu kompatu al vi:
pli bone estas enviigi ol kompatigi
PrV
;
ĝi ne estis aparte bela, kiel ja multaj vagantaj hundoj,
sed ĝi ŝajnis malsovaĝa kaj min ne malmulte kompatigis
[17].
plendi
17.
Monato, Roberto Pigro: Ĉiam pli
malalten, 2011
- angle:
- move to compassion, incite to pity
- beloruse:
- кранаць, разжальваць, расчульваць
- france:
- faire pitié (à), apitoyer, attendrir (apitoyer), émouvoir (apitoyer), toucher (apitoyer) mieux vaut l'envie que la pitié.
- hungare:
- inkább irigyeljenek, mint sajnáljanak.
- nederlande:
- medelijden opwekken, vertederen, vermurwen
- pole:
- wzbudzać litość
- ruse:
- разжалобить, тронуть (разжалобить)
kompatinda
-
Inda je kompato:
miaj kompatindaj floroj tute forvelkis!
[18];
kiu vidis la vizaĝon de Afrodito, ne estas kompatinda
[19].
malfeliĉa
18.
H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 1, Floroj de la malgranda
Ida
19. H. Sienkiewicz trad. L. Zamenhof: Quo vadis?, ĉap. 50
19. H. Sienkiewicz trad. L. Zamenhof: Quo vadis?, ĉap. 50
- angle:
- deplorable, miserable, piteable, poor
- beloruse:
- жаласны, варты жалю, бедны
- ĉeĥe:
- politováníhodný, ubohý
- france:
- pauvre (pitoyable), affligeant, infortuné, lamentable, malheureux (pitoyable), misérable (pitoyable), piteux, qui inspire pitié, pitoyable (qui inspire pitié), à plaindre
- hungare:
- sajnálatra méltó, szánandó, szerencsétlen, szegény (szánandó)
- nederlande:
- beklagenswaardig
- pole:
- biedny, żałosny
- ruse:
- жалкий, бедный (достойный сочувствия), достойный сочувствия
- slovake:
- poľutovaniahodný, úbohý
- ukraine:
- жалюгідний, бідний, нещасний, бідолашний
kompatindaĵo
- Malfeliĉiga okazo aŭ ekzistaĵo, kiu instigas al kompato: ĝi estas vera kompatindaĵoZ .
- beloruse:
- бядача
- france:
- désolation (incitant à la pitié)
- pole:
- biedactwo
- rumane:
- sărăcuțul
kompatindulo
- Homo, kiun oni emas kompati: kion do ŝi volas ankoraŭ de tiu kompatindulo, li ja plu ne vivas! Marta ; li eĉ ne divenas, kompatindulo, ke li estas jam pli ombro ol homo [20].
20.
H. Sienkiewicz trad. L. Zamenhof: Quo vadis?, ĉap. 15
- beloruse:
- бядак, гаротнік, бедалака, небарака
- ĉeĥe:
- chudák, ubožák
- france:
- pauvre (subst., personne pitoyable), pauvre hère, malheureux (subst., personne pitoyable), misérable (subst., personne pitoyable)
- hungare:
- szerencsétlen ember, sajnálatra méltó ember
- nederlande:
- stakker
- pole:
- biedaczysko, nieborak
- slovake:
- chudák, úbožiak
- ukraine:
- бідолаха, бідняк, бідняга, бідачисько, небога
ekkompati
(tr)
- Eksenti kompaton: la Eternulo ekkompatos Jakobon, kaj denove elektos Izraelon, kaj reloĝigos ilin en ilia lando [21]; sekiĝu la mano de tiu, kiu kurus helpi lin, ekkompatinte lian mizeron [22].
21.
trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Jesaja 14:1
22. B. Prus, trad. Kazimierz Bein: La Faraono, vol. 1, ĉap. 25
22. B. Prus, trad. Kazimierz Bein: La Faraono, vol. 1, ĉap. 25
- france:
- s'apitoyer (de, sur), s'attendrir (sur), prendre en pitié
- hungare:
- megsajnál, megszán, megkönyörül
- nederlande:
- medelijden krijgen met
- pole:
- rozczulać
- rumane:
- agitație
- ruse:
- пожалеть (кого-л.)
malkompata
(malofte)
- Senkompata: morta danĝero minacas lin de malkompataj malamikoj [23].
23.
H. A. Luyken: Pro Iŝtar, ĉap. 14
- ĉeĥe:
- nelítostný
- france:
- implacable, intraitable (impitoyable)
- hungare:
- irgalmatlan, kegyetlen
- nederlande:
- onbarmhartig
- pole:
- bezlitosny, okrutny
- rumane:
- nemilos, crud
- ruse:
- безжалостный
- slovake:
- bezcitný, neľútostný
memkompato
- Kompato al si mem: li estis plena je memkompato kaj alte taksis la okazon malkovri ĉion al aŭskultanto [24].
- ĉeĥe:
- sebelítost
- france:
- apitoiement sur soi
- germane:
- Selbstmitleid
- hungare:
- önsajnálat
- nederlande:
- zelfbeklag
- pole:
- rozczulenie, użalanie się nad sobą
- rumane:
- autocompătimire, sensibilitate
- ruse:
- жалость к себе
- slovake:
- sebaľútosť
senkompata, malkompatema
- Ne inklina al kompato, senkora, kruela, severa; malkompata: ĉiam la infanaj buŝoj parolis senkompatajn vortojn pri ŝi [25]; (figure) lian kapon, surŝutitan per la cindro, senkompate bruligis la suno [26]; sen iu azilo, en kiu mi povintus forsavi min de miaj malkompatemaj persekutantoj [27].
25.
H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 4, Knabino kiu paŝis sur
panon
26. B. Prus, trad. Kazimierz Bein: La Faraono, vol. 2, ĉap. 21
27. Jean-Jacques Rousseau, trad. André Gilles: La revadoj de soleca promenanto, Tria promenado
26. B. Prus, trad. Kazimierz Bein: La Faraono, vol. 2, ĉap. 21
27. Jean-Jacques Rousseau, trad. André Gilles: La revadoj de soleca promenanto, Tria promenado
- angle:
- hard-hearted, hard, harsh, implacable, merciless, pitiless, ruthless, uncompassionate, unfeeling
- beloruse:
- бязьлітасны, сіберны, жорсткі
- ĉeĥe:
- bezcitný, krutý, nelítostný, nemilosrdný, neúprosný
- france:
- impitoyable, qui ne se laisse pas apitoyer, inflexible (impitoyable), intransigeant (impitoyable), sans pitié impitoyablement, implacablement, sans pitié.
- hungare:
- könyörtelen, kíméletlen, szívtelen, irgalmatlan könyörtelenül, kíméletlenül.
- nederlande:
- onbarmhartig onbarmhartig (bw.).
- pole:
- bezlitosny
- ruse:
- безжалостный
- slovake:
- bezcitný, nemilosrdný, neľútostný
- ukraine:
- безжалісний, безсердечний, жорстокий
senkompateco, malkompatemo
- beloruse:
- бязьлітаснасьць, бязжаласьлівасьць
- france:
- absence de pitié, absence de compassion, inflexibilité (absence de pitié), implacabilité (absence de pitié), intransigeance (absence de pitié)
- hungare:
- könyörtelenség, irgalmatlanság, kíméletlenség, szívtelenség
- nederlande:
- onbarmhartigheid
- pole:
- bezlitosność, okrutność
- rumane:
- inflexibilitate, cruzime
- ruse:
- безжалостность